Sukne
Emo sukne:
Sú väčšinou čierne krátke a hodia sa k nej nadkolienky.Pripomínajú sukne baletiek.
Gotika
Za celé storočia sa u sukní nemenila ani tak dĺžka, ako skôr strih a spôsob nosenia. Ženy nosili výhradne sukne dlhé, krátku si mohli dovoliť len malé dievčatká. V gotike bol pás posunutý výrazne nízko na boky, sukňa bola splývavá a smerom dolu sa rozširovala. Časom sa vrchná sukňa vpredu výrazne skrátila, a tak bolo nutné začať zdobiť a farbiť i spodnú sukňu, ktorá sa tak stala estetickou súčasťou odevu. To, čo chýbalo vpredu, bolo pridané vzadu a dlhé vlečky doplnené vysokým čepcom a závojom urobili zo žien krásavice.
Renesancia
V renesancii sa móda prispôsobila prirodzeným líniám tela a pás sa teda opäť vrátil tam, kam patril. Sukňa sa mierne zúžila a odľahčila, záhyby boli pravidelné. Lenže jednoduchosť nemala byť v tejto dobe tým hlavným, a tak prišli v neskorom období renesancie v polovici 16. storočia španielske dámy s veľmi upätými, najlepšie čiernymi šaty, korunovanými pod krkom širokým a vysokým bielym golierikom, nazývaným okružie. Perfektný kužeľovitý tvar postavy zaisťoval korzet a prvá predchodkyňa notoricky známej krinolíny. Napriek veľkému nepohodliu sa však táto móda rýchle rozšírila do celej Európy.
Sukne v umení
Barok bol štýlom ozdobným a lahodiacim oku, prispôsobila sa teda i móda. Krinolíny boli na čas zabudnuté, sukne boli bohato nazberané a podložené len spodničkami. Tie bývali spravidla tri, v Španielsku ich pani Móda ženám kázala i desať, a horná bývala zdobená, pretože vrchná sukňa bola vpredu otvorená a naaranžovaná do strán. Rokoko všetko ponechalo, sukne boli ďalej zdobené a zložito riasené, len spodničky vymenilo opäť za krinolínu, neobľúbený, ale i tak veľmi neodbytný a urputný kus dámskej garderóby.
Ľahučká ako jarný vánok
Len na chvíľku a snáď ako odmena za dlhé roky zošnurovania prišla móda s antickou inšpiráciou. Empírová línia skrátila živôtik a posunula pás opäť pod prsia, sukne sú ľahké a priesvitné, strih jednoduchý, spodnička jedna. Ktovie prečo priniesol romantizmus po niekoľkých desaťročiach zase široké nazberané sukne, ktoré biedermeier ešte aspoň na chvíľku "vylepšil" krinolínou. To už však bola našťastie naozaj jej labutia pieseň, všetka sláva a paráda sukní sa mala čoskoro presunúť dozadu do takzvaného turnýru. Vpredu boli sukne jednoduché a veľmi úzke, z boku tvoril turnýr klasickú esovitú siluetu, a toto veľdielo bolo na hlave zakončené malým, vysoko položeným klobúčikom.
|